Jozef Krupa: Starosť o pravú katolícku a apoštolskú vieru

Autor: Peter Caban - Číslo: 2005/3 (Recenze)

Jozef Krupa: Starosť o pravú katolícku a apoštolskú vieru. Aktuálne témy z úvodu do dogmatickej teológie, kreatológie, kristológie, soteriológie, mariológie, sakramentológie a eschatológie. Druhé rozšírené vydanie, Oto Németh, Bratislava 2002, 136 str.

Monografia prednášateľa dogmatickej teológie na Rímsko-katolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, je pozoruhodná z viacerých hľadísk. Zaujímavý je už podtitul publikácie, v ktorom vyniká samotná téma obsahu aktuálnej interpretácie problémov v súčasnosti v kontexte dogmatickej teológie.

Práca je rozdelená do šiestich hlavných kapitol, s veľkými témami kristológie, soteriológie, mariológie, sakramentológie a eschatológie. Autor začína svoju prácu pohľadom na encykliku pápeža Jána Pavla II. Fides et ratio, pokračuje predstavením metód

dogmatickej teológie s prihliadnutím na stupne istoty v teologických tvrdeniach Cirkvi a teológov. Varuje pred nebezpečnými relativistickými teóriami, ktoré sa vkrádajú do postoja človeka k Bohom zjavenej pravde, čo môže viesť k nesprávnemu pochopeniu teologických mienok a tvrdení. V kristológii si autor všíma problematiku Ježiša Krista v Novom zákone, jeho tituly „Boží Syn“, význam zmyslu personifikovaného helénskeho slova Logos a i. Publikácia sa snaží dať odpoveď aj na interesantné otázky súčasnosti, napr. „Čo by sa stalo, keby sa Kristus nezjavil a neumrel na dreve kríža? Zahynul by svet bez neho?“ Autor tu predkladá plejádu odpovedí v pevnom rámci učenia Katolíckej cirkvi, čo všetko je podrobne podložené citátmi dokumentov vydaných Kongregáciou pre náuku viery a inými hodnovernými dokumentami magistéria. Problémy dogmatickej teológie sú celkovo prezieravo spracované s prihliadnutím na ich použitie v koncepcii odpovedí na teologické otázky a aktuálne problémy študentov teológie. Dogmy viery prechádzajú vývojom v zmysle potrebnosti predkladať aktuálnym spôsobom nemeniteľnú náuku viery, pričom je dôležité, aby spôsob zodpovedal požiadavkám súčasnej doby a ľudského chápania. (Porov.: Ján Pavol II., Fides et ratio, 92.) Podľa slov pápeža je to potrebné aj preto, aby katolícka dogmatická teológia v prehlbovaní zjavených právd viery mohla vstúpiť do náročného a niekedy aj kritického dialógu s filozofickou tradíciou či súčasným myslením filozofie.

Osobitnú kapitolu vo svojej knihe venuje J. Krupa mariológii, kde prakticky rozoberá zmienky o Panne Márii v Jánovom evanjeliu, materstvo Božej matky, otázku Ježišovej rodiny a panenstvo Panny Márie a ostatné mariánske dogmy. Prínosom je vyjadrenie autorom uvádzaných citácií konkrétne s pomerne nedávno diskutovaným teologickým quasi problémom používania titulu Panny Márie ako Spoluvykupiteľky. Skutočným obohatením je aj kapitola venujúca sa mariánskym zjaveniam, pretože táto téma je aj dnes pomerne značne diskutovaná, a to najmä medzi našimi veriacimi laikmi. Autor monografie v nej zhrnul, a to aj v historickom kontexte, Pravidlá pre posudzovanie pravosti súkromných zjavení.

V kapitole venovanej sakramentológii sa autor zameral na charakteristiku sviatostí vo svetle najnovších dokumentov Cirkvi, čo dáva publikácii súčasný ráz. Posledná kapitola je venovaná eschatológii, teda náuke o posledných veciach človeka. Veď vzkriesením v posledný deň bude človek z určitého hľadiska novým stvorením so zachovanou totožnosťou človeka, jeho tela i duše.