Ladislav Kvasz, Eugen Zeleňák et al., VZŤAH VEDY A NÁBOŽENSTVA

Autor: Ľubomír Urbančok - Číslo: 2012/4 ()

Ladislav Kvasz, Eugen Zeleňák et al., VZŤAH VEDY A NÁBOŽENSTVA. Edícia Humanitné štúdie, Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta, Ružomberok 2008, 191 str.

Vysokoškolská učebnica je výsledkom trochročnej spolupráce 11 autorov zo „Science-religion dialog and critical thinking“. Podľa úvodného slova Ladislava Kvasza boli inšpirovaní mnohými významnými autormi angažovanými vo vzťahu vedy a viery, akým je napr. Ian Barbour.

V prvom príspevku sa autor Eugen Zeleňák venuje téme vedy ako takej. V krátkom príspevku načrtáva tri rôzne pohľady na vedu, avšak stojí len v abstraktnej rovine samotnej filozofie.

Druhým príspevkom je článok teológa Róberta Sarku o porovnaní vedy a teológie. Autor v obsiahlom príspevku porovnáva oblasti záujmu vedy a teológie. Prírodnú vedu definuje ako vedu, ktorú podľa niektorých autorov možno definovať ako „každý systematický odbor štúdia, alebo súbor znalostí, ktorého cieľom je pomocou experimentov, pozorovania a dedukcii poskytnúť spoľahlivé vysvetlenie javov, ktoré sa týkajú hmotného alebo fyzického sveta“ (Laffery and Rowe), kým objektom teológie ako vedy o Bohu je kritické poznávanie obsahu viery, teda Zjavenie Boha, ktoré je definované ako Božie sebadarovanie (s. 35). Ďalej rozoberá postavenie teológie ako vedy a rozoberá jej metódy. Podľa autora je u teológa verifikáciou jeho bádania „svedectvo jeho života, ktorý sa snaží k stále adekvátnejšej odpovedi na Božiu lásku“ (s. 41). Autor taktiež upozorňuje na fakt, že ak sa namiesto človeka stane teológ „robotom svojej Cirkvi, ak si zaslepene myslí, že viera sama o sebe privedie človeka k nadpozemskému blahu a k riešeniu všetkých otázok jestvovania – vtedy sa viera a celá tradovaná stavba teologického obrazu bytia stane kliatbou“ (s. 43).

V ďalšom článku znova autor E. Zeleňák predstavuje niekoľko zdanlivých konfliktov vedy a viery. V príspevku o vzťahu vedy a viery ako nezávislých oblastí sa autor Ján Hrkút zaraďuje znovu medzi autorov, ktorých vedomosti pochádzajú čisto z literatúry. Autor cituje diela I. Barboura, avšak v kvalite sa im zďaleka nepribližuje. Po prečítaní príspevku sa mi nepodarilo celkom nájsť spojenie medzi obsahom textu a názvom, ktorý mu dal autor.

Vo veľmi kvalitnom príspevku s názvom „Teológia a veda ako spojenci“ znova od autora Róberta Sarku sa dozvedáme o troch základných spôsoboch, kedy môžu byť teológia a veda spojencami. Autor končí príspevok myšlienkou J. Mileta, ktorý poznamenal, že „vedecky sa Boh nedá dokázať, ale veda môže pomôcť povzniesť myšlienky k zdroju transcendentných právd, uviesť na cestu identifikácie zdroja všetkého, ale potom už musí dať priestor metafyzike a teológii“ (s. 87).

V článku skrytý dialóg s teológiou autora Ladislava Kvasza dochádza k nešťastnému miešaniu matematiky a teológie (podobne nešťastne ako v prípade Krempaského fyziky a teológie), ktoré však má v skutočnosti k teológii a poznaniu Boha ďaleko. Pripomína to snahy mnohých autorov z oblasti tzv. filozofickej teológie, urobiť z Boha čisto jasnú víziu a obrať ho o tajomstvo svojho Božského jestvovania.

Za najnešťastnejší by sa dal označiť príspevok autora Tamása Kodácsyho, „Teologické aspekty kozmologických antropických princípov“. Autor sa vyjadruje často veľmi nepresne, používa úplne nesprávne pomenovania (napr. konštanta rýchlosti svetla) a mieša do textu názvy z populárno náučnej literatúry pre deti („pôvodná ‚polievka‘ v začiatkoch vývoja Vesmíru“). Čitateľ prestane úplne dýchať pri tom, ako sa autor snaží nájsť kozmologickú interpretáciu knihy Genezis.

Autori Peter Volek a Petra Lajčiaková diskutujú vzťah vedy a náboženstva v oblasti medicíny. Ľubomír Batka prispieva zaujímavým príspevkom o tom, či má teologická fakulta svoje miesto na univerzite. Nuž a poslednou bodkou je článok Alice Kolárovej, o idei občianskeho náboženstva v Amerike, ktorý sa už vôbec nehodí do série predošlých článkov, rôznej, pochybnej kvality.

Na záver ostáva konštatovať, že zámer priblížiť sa kvalitou k literatúre známej zo zahraničia sa zďaleka nepodaril. Osobne by som vyzdvihol snáď len dva pútavé články teológa Róberta Sarku a príspevok Ľubomíra Batku, a záujemcov o štúdium vzťahu vedy a viery odporučil na sériu kníh z vydavateľstva Kaligram „Templetonova edícia“. Čo sa týka ostatných článkov (okrem článkov z oblasti medicíny), ich fundovanosť je veľmi pochybná a skôr sa jedná o snahu niekoľkých filozofov písať o niečom na istej úrovni. Avšak tie články sa svojou kvalitou a fundovanosťou len ťažko dajú porovnávať s inou, veľmi kvalitnou literatúrou, ktorú si čitateľ môže zaobstarať z iných zdrojov.